MOJA CESTA

Z malého bytu priamo
k 4-cifernému obratu – len vďaka KURZU

Keď som mala 24 rokov, sedela som v kancelárii od 8:00 do 17:00 a zarábala 850 € mesačne. Môj život bol stereotypný. Pondelok až piatok rovnaká rutina. Víkendy som trávila vyčerpaná na gauči. Jediné, čo ma nabíjalo energiou, bolo vytváranie šperkov večer po práci. Bol to môj únik. Moja terapia.

Túžila som po tom, aby som mohla robiť to, čo ma baví. A ešte za to zarábať.
Ale bola som realistka. Vedela som, že handmade výrobkami sa živiť nedá. Aspoň to mi všetci hovorili.

Úprimne, nevedela som, či je to vôbec možné.

Ako niekto bez vzdelania v oblasti biznisu, bez marketingových znalostí a bez veľkého kapitálu na rozbeh. Vedela som iba jedno – nechcem stráviť ďalších 40 rokov v práci, ktorá ma duševne vyčerpáva.

Moje prvé pokusy boli katastrofa

Začala som teda predávať cez víkendy na lokálnych trhoch. Prvý trh bol v decembri 2019. Vstala som o 4:30, aby som stihla postaviť stánok. Pripravila som 43 kusov šperkov. Stáli ma celkovo asi 220 € na materiál. Registračný poplatok za miesto bol 45 €.

Za celý deň som predala 5 kusov za celkovo 92 €.

Bola som smutná z toho, koľko to stále, ale nevzdávala som sa. Myslela som si, že problémom je, že ma ľudia jednoducho nepoznajú. Tak som začala s Instagramom. Každý deň som fotila. Učila som sa ako šperky nasvietiť ako ich umiestniť, aby na fotke vynikli a písala som (podľa možností) kreatívne popisy. Sledovala trendy. Pridávala stories.

Po troch mesiacoch som mala 147 sledovateľov a žiadne predaje.

Frustrácia vo mne narastala. Začala som pochybovať o celej myšlienke podnikania.

A potom prišiel ten zlom

Bolo to v máji 2020. Náhodou som natrafila na článok o žene z USA, ktorá zarábala 12 000 dolárov mesačne predajom keramiky, ale nie na trhoch. Nie na Instagrame.

Mala vlastný e-shop a pracovala s cielenými reklamami.

To ma úplne šokovalo. Nikdy predtým som o tomto prístupe nepočula. Všetci handmade tvorcovia, ktorých som poznala, sa snažili „organicky rásť“ na sociálnych sieťach alebo predávali na trhoch. Začala som skúmať. Čítat články. Pozerať videá. A zistila som niečo, čo mi otvorilo oči:

Úspešní handmade tvorcovia NEPREDÁVAJÚ výrobky. Predávajú PRÍBEH, EMÓCIE a RIEŠENIE.

Muž, ktorý vo vedľajšom stánku predával drevené hodinky za 180 €, nepredával len hodinky. Predával „časový únik od digitálneho sveta“ a „spojenie s prírodou“. Žena predávajúca ručne tkané košíky nepredávala košíky. Predávala „udržateľný životný štýl“ a „podporu tradičného remesla“.

A zrazu mi to všetko dávalo zmysel.

Ľudia nekupujú náhrdelník za 35 €, pretože „potrebujú náhrdelník“. Kupujú ho, pretože chcú vyzerať jedinečne. Pretože chcú podporiť malých tvorcov namiesto veľkých korporácií. Pretože chcú niečo, čo má dušu.

Musela som preto zmeniť celý prístup k podnikaniu.